Je správne hovoriť s deťmi o smrti? Môžem vziať dieťa na pohreb?
V jednom rozhovore sa pýtali kaplána mobilného hospicu, či hovoriť s deťmi o smrti. Jeho odpoveď vtedy bola, že máme s deťmi hovoriť tak, aby sme to nemuseli neskôr odvolávať. Rodičia často v snahe ochrániť deti pred smútkom vymýšľajú rozprávky typu: „Dedko sa na nás díva hore z obláčika“, „On iba spinká“, „Odišiel a nevieme, kedy sa vráti“. Je to však naozaj vhodné?
Téma smrti v našej spoločnosti ostáva v mnohých rodinách tabuizovaná napriek tomu, že je neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ako rodičia, ani my sami nemusíme mať jasnú predstavu o tom, čo nás po smrti čaká. V snahe deti ochrániť a vyhnúť sa detským zvedavým otázkam, na ktoré nemáme jasné odpovede, tému smrti radšej obchádzame.
Psychológovia sa pritom jednoznačne zhodujú, že o smrti je potrebné otvorene a pravdivo komunikovať s prihliadnutím na vek dieťaťa. Kým deti v predškolskom veku ešte nemusia uchopiť nezvratnosť smrti, deti nad 11 rokov vnímajú smrť podobne ako my dospelí.
V nasledujúcich bodoch nájdete pár tipov, ktoré Vám to môžu uľahčiť.
Vyjadrujme sa jasne a zrozumiteľne. Výroky typu „odišiel na večný odpočinok“ alebo „opustil nás“ môžu byť menšie deti metúce. Je vždy ľahšie priblížiť tému smrti ešte predtým ako dôjde k úmrtiu blízkeho v rodine, pomôže to dieťaťu ľahšie sa vysporiadať s novovzniknutou situáciu. Prezeranie si fotiek už zosnulých členov rodiny, zrazená mačka na ceste, úmrtie domáceho maznáčika, rozprávky, návšteva cintorína, deň Spomienky na všetkých verných zosnulých sú vhodnou príležitosťou priblížiť dieťaťu danú tematiku.
Ak už dieťa zažíva stratu blízkeho, dovoľme mu prežívať smútok, plač a rozličnú škálu pocitov, ktoré táto udalosť prinesie. Buďme pri ňom, sprevádzajme ho a nesnažme sa nasilu urýchliť a ukončiť proces, ktorým si prechádza. Odpovedajme úprimne na jeho otázky. Každé dieťa sa vyrovnáva so stratou blízkeho rozličným spôsobom.
Dôverujme schopnosti dieťaťa vysporiadať sa s ťažkými situáciami, ako je smrť blízkeho. Deti, najmä tie menšie, nie sú zaťažené spoločenskými a kultúrnymi predstavami a vedia smrť prijať často prirodzenejšie ako my dospelí.
Nebojme sa plakať a prejaviť našu bolesť pred dieťaťom. Dieťa by aj tak vycítilo našu pretvárku. Navyše ak uvidí, že aj pre nás je strata bolestivá môže mu to dodať pocit spolunáležitosti a nebude sa cítiť so svojimi pocitmi osamelo.
Dovoľme si priznať, že nevieme a nemáme odpovede na všetky otázky. Pri strate blízkeho aj naše presvedčenia o posmrtnom živote môžu byť spochybňované a prechádzajú otrasmi.
Mnoho rodičov navyše rieši otázku, či vziať so sebou dieťa na pohreb.
V tomto prípade, je potrebné dieťaťu presne a vecne opísať, ako pohreb prebieha a čo presne má očakávať. Malým deťom je dôležité vysvetliť, že zosnulé telo už nefunguje a necíti bolesť. Následne nechajme deti samé rozhodnúť, či sa chcú zúčastniť. Samotný pohreb má svoje opodstatnenie a pomáha nám sa rozlúčiť s danou osobou. Ak sa dieťa rozhodne nezúčastniť, ponúkajú sa nám ďalšie možnosti, ktorým môžeme rituál poslednej rozlúčky čiastočne nahradiť. Ako napríklad príprava nového fotoalbumu s fotografiami zosnulej osoby, zasadenie stromu, kresba, napísanie listu, spomínanie na príjemné spoločné momenty, ktoré nás spájajú so zosnulou osobou. Kreativite sa ani v tomto prípade medze nekladú. Je to len na Vás a Vašom dieťati, pre ktorú možnosť sa rozhodnete.
Hoci rozhovory o smrti patri medzi tie náročnejšie, uvedomenie si smrti a schopnosť sa s ňou vysporiadať, nám aj našim deťom môže dodať silu, ktorú si so sebou ponesieme celý život.
V súčasnosti existuje aj množstvo pekných detských kníh, ktoré sa téme smrti venujú. Ich čítaním viete jednoduchým a nenásilným spôsobom túto tému otvoriť. Prehľad detskej literatúry na tému zomierania a smrti nájdete tu.