O mne

Priznám sa, že som nikdy nesnívala o práci s témou smrti. Aj ja som pôvodne chcela byť učiteľkou alebo lekárkou. Nakoniec som vyštudovala psychológiu a filozofiu a v tejto oblasti som aj niekoľko rokov pracovala. K myšlienke sprevádzania umierajúcich a vedenia pohrebných obradov ma priviedla skúsenosť zo zahraničia. Tam som sa prvýkrát zúčastnila pohrebného obradu, ktorý bol úplne iný, ako bola moja predchádzajúca skúsenosť. Neodohrával sa v dome smútku, ale v príjemnom prostredí kaviarne, nehrala tam dramatická pohrebná hudba, ale obľúbený playlist na žiadosť zosnulého, rečníci neboli ľudia z pohrebnej služby, ale blízki a priatelia ktorí s autentickým smútkom zdieľali svoje spomienky, pripíjalo sa vínom a na konci sme popol rozptýlili na lúke, pri potoku, kde nebožtík rád chodieval. Ten rozdiel v emócii, v ktorej ľudia tento obrad opúštali a na aký som bola predtým zvyknutá ma hlboko zasiahol. Odvtedy som začala pátrať po možnostiach, ako podobné obrady organizovať aj u nás, na Slovensku. Spoznala som skvelé dievčatá z organizácie Ke kořenům - přírodní pohřebnictví, z.s., ktoré mi na mojej ceste k funebráctvu veľmi pomohli. Zistila som, že posledná rozlúčka môže byť nielen organizovaná s citom a estetikou, ale aj s ohľadom na našu planétu. Absolvovala som niekoľko školení na túto tému. Pracovala som ako dobrovoľníčka pri umierajúcich v hospicovej starostlivosti. Kontakt s umierajúcimi a pozostalými nevnímam len ako službu, ale predovšetkým ako dar, pri ktorom zrejem ľudsky a hodnotovo. Smrť ma učí žiť v pravde a ukazuje mi, čo je v živote podstatné. Smútok, humor, hnev, radosť aj strach a láska, to všetko k záveru života patrí. Tvárou v tvár smrti je dovolené úplne všetko.